Hospodárenie na úrovni celej EÚ sa minulý rok výrazne nezmenilo. Na
základe predbežných výsledkov zverejnených Eurostatom sa priemerný
deficit zvýšil o 0,1 p. b. na 3,5 % HDP. "Bilancia verejného sektora
sa zhoršila v 15 členských krajinách, pričom k najvýraznejšiemu nárastu
deficitu došlo na Slovensku. Najvyšší deficit, 7,4 % HDP, má naďalej
Taliansko," priblížili analytici. Naopak, prebytkové hospodárenie zaznamenali Dánsko, Cyprus, Írsko a Portugalsko.
K zhoršeniu hospodárenia slovenských verejných financií prispeli podľa
ekonómov NBS minulý rok najmä výdavky na opatrenia súvisiace s vysokými
cenami energií, vyššie výdavky na starobné dôchodky a rodinný balíček,
ako aj nárast výdavkov na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore z dôvodu
valorizácie. Zhoršenie bolo čiastočne kompenzované predovšetkým
medziročným zvýšením daňových a odvodových príjmov.
V porovnaní s rozpočtom bol deficit lepší o 1,5 % HDP. "Prispel k
tomu najmä lepší vývoj nedaňových príjmov, úspory na niektorých
výdavkových kategóriách a nižšie spolufinancovanie projektov
financovaných z rozpočtu EÚ. Výrazne pozitívny vplyv mala aj nižšia
pomoc s cenami energií, tieto úspory boli však do veľkej miery použité
na iné opatrenia prijaté v priebehu roka, najmä v sociálnej oblasti," vysvetlili analytici.
Hrubý verejný dlh SR klesol vlani druhý rok za sebou, a to na hodnotu 56
% HDP. Úroveň najvyššieho 5. sankčného pásma dlhovej brzdy však stále
presahuje o 2 p. b., upozornili. Významne k tomu prispel nominálny rast
ekonomiky, na ktorom sa prejavila vyššia cenová hladina. V absolútnej
hodnote dlh medziročne vzrástol o 5,4 miliardy eur na 68,8 miliardy eur.
V rámci EÚ sa dlh verejného sektora minulý rok znížil v 18 členských
krajinách, najviac v Portugalsku. Maastrichtskú hranicu 60 % HDP
prekračuje 13 členských krajín. Najvyšší dlh v rámci EÚ má Grécko, ktoré
však zaznamenalo medziročné zníženie dlhu o 10,8 p. b. Najnižšie
zadlženie na úrovni 19,6 % HDP malo naďalej Estónsko, doplnili analytici
NBS.